Kroniky Avonlea - Moja klasika Kroniky Avonlea

Lucy Maud Montgomeryovú po celom svete preslávila najmä séria románov o Anne, a hoci celkovo napísala 20 románov, jej silnou stránkou boli poviedky, ktorých časopisecky i knižne publikovala viac než 500. Vytvorila až neuveriteľnú plejádu charakterov zo všetkých spoločenských vrstiev, v každom veku, s nevyčerpateľnou studnicou ľudských vlastností, ktoré pôsobia vierohodne a žijú autentické životy. Svet jej postáv nie je ideálny, je skutočný, plný radosti, šťastia, ale rovnako prehreškov, utrpenia a strát. Vždy v ňom však víťazí láska, spolupatričnosť a hlboká ľudskosť. Najznámejšie zo zbierok jej poviedok sú dve kroniky Avonlea: Kronika Avonlea a Druhá kronika Avonlea, ktoré vyšli ešte za autorkinho života.

Obe zbierky prinášajú veselé, nezvyčajné i dojímavé príbehy ľudí z Avonlea a okolitých obcí, susedov a známych Anne Shirleyovej, v tom čase zo Zeleného domu v Avonlea na Ostrove princa Eduarda v Kanade, malých, mladých i starých, manželských párov i osamelých, chudobných či bohatých, talentovaných i menej obdarených, milých a láskavých, ale aj veľkých hriešnikov, príbehy starých lások, čo nehrdzavejú, hádok a sporov, no i zmierenia. Do ich života nazrieme letmo v kritických chvíľach, no aj tie nám ukážu, že ľudský osud je neopakovateľný.

Epizodický – poviedkový charakter majú aj niektoré z jednotlivých dielov série o Anne a ich poučná, často až pedagogická pointa mi veľmi skoro začala pripomínať biblické príbehy, čo dokazujú aj Montgomeryovej časté citáty z Biblie. Potvrdil mi to názov prvej zbierky Kronika Avonlea (Chronicles of Avonlea) a druhá zbierka Further Chronicles of Avonlea, pričom viac ich nevyšlo. A keďže aj Biblia obsahuje dve Knihy kroník a druhá nesie názov Druhá kniha kroník, dala som (podľa mňa v súlade s autorkiným zámerom) druhej zbierke v slovenčine titul Druhá kronika Avonlea.

Kronika Avonlea

Väčšina poviedok z Kroniky Avonlea vznikla skôr, než Lucy Maud Montgomeryová vôbec začala uvažovať o románe Anne zo Zeleného domu (Anne of Green Gables), a publikovala ich v rôznych časopisoch. Po obrovskom úspechu prvých dvoch dielov zo série o Anne (Anne of Green Gables, 1908 a Anne of Avonlea, 1909), ich vydavateľ na autorku naliehal, aby mu dodala oveľa viac poviedok o Anne a Avonlea. Prepracovala teda niektoré predchádzajúce poviedky, vsadila ich do prostredia Avonlea, zmenila niektoré postavy na tie, ktoré sa v spomínaných románoch vyskytovali, alebo ich do nich rovnako ako Anne vsunula. Zbierka vyšla v roku 1912 v úprave typickej pre Montgomeroyvej diela – s venovaním a úvodným epigrafom. Aj ona mala veľký úspech. Niektoré z poviedok sú vtipné, niektoré mimoriadne dojímavé. Akoby Anne v prvom diele vyjadrila Montgomeryovej autorský zámer: „Ja radšej ľudí rozplačem než rozosmejem.“

Poviedky v Kronike Avonlea

Ludovica treba posúriť – Stará madam Lloydová – Každý vlastným jazykom – Malá Joscelyn – Lucinda – Dievča starého Shawa – Ženích tety Olivie – Karanténa u Alexandra Abrahama – Kúpa tata Sloana – Láska Prissy Strongovej – Zázrak v Carmody – Koniec hádky

Druhá kronika Avonlea

Pokračovanie Kroniky Avonlea vyšlo v roku 1920 bez autorkinho súhlasu, preto v ňom chýba tradičný úvodný epigraf i venovanie. Lucy Maud Montgomeryovú zámer vydavateľa nahneval a 26. mája 1919 napísala o tom priateľovi Ephraimovi Weberovi:

„Na budúci rok pravdepodobne vydajú moju novú knihu, ale nedajte sa oklamať. Je to zbierka starých poviedok, ktorú u seba držali na základe starej zmluvy, no až doteraz ich nepublikovali, lebo čakali na niečo lepšie. Ak ju náhodou uvidíte, nečítajte ju. Stratili by ste rešpekt k mojim literárnym schopnostiam. Okrem dvoch či troch sú skutočne veľmi slabé.“

Viac než desať rokov po Montgomeryovej smrti, na Vianoce 1953, dostal Weber Druhú kroniku Avonlea ako darček od priateľa. V liste mu potom opísal svoju radosť z nej:

„Na Štedrý večer sme otvorili balíčky a medzi nimi kraľovala Druhá kronika Avonlea od zosnulej L. M. Montgomeryovej… [Tie poviedky] boli pre ňu také typické, či vlastne stále sú! Čítali sme ich po celý vianočný týždeň a rozhodne sú zaujímavé… Bolo to krásne a pozorné prekvapenie… Potvrdzuje oprávnenosť mojej literárnej oddanosti jednej z najschopnejších kanadských spisovateliek za jej života. Duchaplný humor jej literárneho štýlu naplno dozrel už predtým, čo sa podujala napísať týchto pätnásť poviedok.“

Poviedky v Druhej kronike Avonlea

Janino bábätko – Prelud dieťaťa – Neschopný brat – Hester sa vráti – Hnedý zošitok slečny Emily – Typická Sara – Syn svojej matky – Betty a výchova – Obetavá – Prípad svedomia Davida Bella – Len obyčajný chlapík – Tannis z Flats

Obe kroniky som vydala vlastným nákladom, čo je možno po prvý raz, keď si u nás prekladateľ vydal svoje preklady vlastným nákladom. Ilustrovala mi ich Jana Krištofík Lepejová. Jazykovú úpravu skontrolovala Vladimíra Kašíková.