Som prekladateľka klasickej anglickej literatúry a rada Vám predstavím svoje autorky a podelím sa s Vami o svoje dojmy z ich života a diela.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tieto autorky s výnimkou sestier Brontëových nemôžu mať veľa spoločného okrem toho, že ide o ženy spisovateľky. Žili a písali v priestoroch oddelených časom, geografiou, spôsobom života, spoločenskou situáciou, prostredím, ba dokonca prírodným prostredím. A ja medzi nimi predsa nielenže vidím, ale aj čítam, vnímam a cítim súvislosť, ktorá sa ich dielom vinie ako elastická, nepretrhnuteľná niť, hoci sa ťažko formuluje do slov. No veď na tomto svete všetko so všetkým súvisí. Samozrejme, každá z nich je jedinečná osobnosť so slobodným myslením, vlastným videním sveta, originálnym štýlom i neprenosnými skúsenosťami, ale to rozoberiem jednotlivo pri ich diele. Tu chcem spomenúť ich spoločné črty.

Najprv spoločné momenty zo života

Všetky štyri boli tesne spojené s náboženstvom a cirkvou. Jane Austenová, Charlotte a Anne Brontëové boli dcéry anglikánskeho duchovného, Lucy Maud Montgomeryová bola hlboko veriaca presbyteriánka a neskôr manželka presbyteriánskeho pastora. Prvé tri autorky vďaka tomu dostali aj veľmi kvalitné vzdelanie. Lucy Maud žila v čase, keď už bolo na Západe vzdelávanie dievčat a mladých žien úplne bežné. Dokonca aj na vysokých školách. Viera, ale aj vlastné videnie náboženstva či vlastné hľadanie cesty k Bohu sa odráža v dielach posledných troch autoriek a tvorí ich neoddeliteľnú súčasť. U Jane Austenovej ju veľmi nevidno, nevyjadruje ju explicitne, hoci aj v jej diele sa nachádza v pozadí.

Všetky štyri z vlastnej skúsenosti vedeli, čo znamená byť „starou dievkou“. V minulých stáročiach totiž predstavoval sobáš jediný poctivý spôsob zabezpečenia žien. Spolužitie v páre bez sobáša neprichádzalo do úvahy, slobodná žena bola odkázaná na život u príbuzných, ktorí ju alebo využívali pre vlastný prospech, alebo s ňou zaobchádzali ako s menejcennou či slúžkou. Ak mladá žena prekročila vek dvadsaťpäť rokov a ešte sa nevydala, považovali ju za starú dievku, čiže nevydateľnú, a tým automaticky za príťaž pre rodinu. Dievčatám sa toto prísne pravidlo vštepovalo do vedomia od malička, a to ešte donedávna. Žiadna teda nechcela zostať vedome a dobrovoľne starou dievkou, ak sa tomu dalo predísť.

Z mojich autoriek sa jedine Jane Austenová dokázala s tým stavom vyrovnať. Dokonca sa dobrovoľne rozhodla, že zostane slobodná. Anne Brontëová zase zomrela veľmi mladá, a tak Jane a Anne zomreli slobodné. Zvyšné dve autorky sa síce vydali, ale až vysoko po tridsiatke, takže aj ony si užili dosť dlhé starodievoctvo. No a Charlotte zmenu svojho stavu napokon neprežila.

Spoločné črty ich tvorby

Pokračovanie nabudúce

Viac sa o nich dozviete aj jednotlivo.

Volám sa Beáta Mihalkovičová a môj životopis tu nie je dôležitý. Chcem skôr prezentovať myšlienky a dielo výnimočných spisovateliek. Preklad je môj spôsob trávenia voľného času a už si bez neho neviem život ani predstaviť.